Ako som si bránila mať to, čo som chcela

Tu je môj príbeh posledných dní:
Chcela som si kúpiť psa ale nejako to drhlo. Keď niečo začne drhnúť, príde Mileva a ide, rieši, tak ako teta Gizka!

Ide o strachy, negatívne emócie, negatívne správanie, ako inak. Chcem Vám priblížiť svoju situáciu a ako sama pracujem s tým, čo chcem zdielať ďalej. To znamená, poďte so mnou a vyriešte si hneď svoje ´´sgačky´´… 😉

Normálne to funguje tak, že si vyhliadneš hafana, možno chvíľu počkáš, zaplatíš a máš. Ale ja ne.
Tak som sa začala pýtať sama seba prečo si bránim.
Keď sa pýtam, vesmír odpovedá, a teda na veľa prechádzkach som stretávala presne to plemeno, ktoré sa mi páči (nečakane).

Tak reku dobre, poďme si vedome všímať, aké emócie mi toto stretnutie vynára. Všimla som si aj reakcie psov – hlavne to, že kamošov oblizoval jak pán a ku mne ani nešiel. Vlastne ani v minulosti. A vlastne aj preto som nikdy netúžila mať psa. Lebo som si myslela, že ma VLASTNE zvieratá nemajú radi…

Bol tam strach, pýtala som sa AKÝ, a KEDY som tento strach cítila prvý krát. Spomenula som si na situácie v detstve, kedy som bola krutá a neskôr som sa za to vinila. Napríklad raz som svojim susedom zakázala ísť domov, keď sme sa hrali u nás doma. Proste som ich nechcela pustiť 😀 …ou

No jasné, blik – bála som sa mať psa, aby som na neho nebola krutá! Och. No a keďže nechcem byť krutá, tak si radšej zabránim mať psa. Nechcem sa stretnúť s touto Veronikou. Odmietam ju. Neprijímam ju. Potlačím ju.

Ale viem, že tieto negatívne časti nás sú tu na to, aby nám ukázali kde vnútri sme v nerovnováhe a kde si stále dokola vytvárame tlak/stres svojimi programami/myšlienkami/presvedčeniami. Preto sa teším ako malá, že už to vidím a ide sa pátrať ďalej!

Krutosť mi ukázala nerovnováhu, ktorá je u mňa spojená s preberaním zodpovednosti.
Takže som buď neprebrala zodpovednosť vtedy, kedy som mala, alebo som prebrala až moc zodpovednosti aj za druhého človeka. Dva extrémy, vitaj.

Dokonca sa mi o tom snívalo. Niektoré situácie, ktoré vedomie počas bdenia nevie spracovať, sa odohrajú v noci, v snoch. Tak sa s nimi podvedomie vyrovnáva. Toto bol on. Mala som na starosť dieťa, ktoré si ubližovalo a zhadzovalo vinu na mňa, že som nebola schopná sa o neho postarať.

Ale v sne som to dieťa upokojovala, s kľudom pofúkala jeho boľačky a s láskou sa o ne starala. Vôbec nie so strachom v očiach, čo sa mu ešte všetko môže stať. Brala som jeho pády a popáleniny ako súčasť života, normálnu vec, nie ako tragédiu.

Brala som ho ako samostatnú bytosť, ktorá má tiež svoju karmu a potrebuje si niektoré, aj bolestivé veci zažiť. Prijala som, že ho nedokážem uchrániť pred všetkým. Bola som len jeho pomocník/sprievodca v tomto svete, nie vlastník.

Ako som sa oklamala?
Pri kúpe psa som si urobila prehľad, koľko stojí s papiermi a bez papierov. Rozhodla som sa, že chcem ušetriť a vyhľadávala som takých, ktorí sú za ´´rozumnú strednú cenu´´, lebo šak zas úplne šetriť netreba, ale zas ´´papierového´´ za milióny nie, veď to je už veľa. Alebo čo tak zachrániť nejakého z útulku?

Počas toho času hľadania a pátrania som narazila na nemilé informácie o psej mafii na Slovensku. Vraj sme číslo 1 v priekupníctve psov do zahraničia. Tiež v akých podmienkach sa to niekedy deje a čo všetko tieto množiarne obnášajú.

Povedala som si teda, že si dám pozor, a išla som si pre jedno vyvolené šteniatko od ľudí, ktorých som vyhodnotila ako serióznych, ktorí isto nebudú množitelia.
Mali to tam síce pekné, ale keď mi došlo, že ´´to sú oni´´, zdrhala som preč, smutná a bez šťeniatka.

Dlho potom som ´´akože nemala čas´´ sa na to opäť pozrieť, teda vyriešiť od kiaľ si zoberiem toho psíka. Začala som cítiť frustráciu z toho, že to snáď ani nie je možné uskutočniť, hovorila som si, že asi som už neschopná niečo konečne vybaviť, takže som sa tomu začala podvedome nejaký čas vyhýbať.

Ale keďže to veľmi veľmi chcem, tak som sa k tomu znova vrátila a rozhodla sa na ďalší deň pozrieť ďalšie štence. Cítila som pri výbere tlak ale stále som sa snažila presvedčiť, že niektorí nebude isto množiteľ a ja ho môžem s čistým svedomím kúpiť.

Čuduj sa svete, akoby náhodou (aby sme si rozumeli, náhody neexistujú) som sa o téme okrajovo zmienila kamoške, vet. lekárke.
Tá ma presvedčila, že to z určitých dôvodov, ktoré som nezhodnotila, nie je dobrý nápad a tak som urobila rozhodnutie, že si kúpim psíka s papiermi nech to stojí – čo to stojí!

Poviem vám tak, že sa mi uľavilo. Svedomie by mi to nedalo, podporiť konanie množiteľov. Uvedomila som si, že som sa k tomu tlačila preto, že som mala pocit, že je to veľa peňazí a že na to nemám. Priznala som si myšlienky nedostatku. Prišlo veľké pochopenie môjho konania, výdych a uvoľnenie.

Ďalším signálom, že mám v hlave naprogramovaný bullshit bolo upozornenie, ktoré mi bliká na počítači už pár mesiacov. Hovorí, že si mám niečo odinštalovať alebo preinštalovať nanovo…:D

Preinštalovať u mňa znamená použiť 4-krokovú metódu:

1) prijatie
Ako čítate, dlho som sa tomu bránila, pozrieť sa na naozajstnú príčinu, prečo to drhne. Keď som sa však rozhodla ukončiť toto tápanie, už som vedela čo treba robiť.

Najprv som teda prijala fakt, že klamem samu seba, že som vlastne dobrý človek a chcem zachrániť útulkáča namiesto priznania si, že moje myšlienky behajú okolo nedostatku (na to nemám dosť € atp.) Nie, že by som nebola dobrý človek, (samozrejme!) ale v tomto prípade si bolo treba aj priznať, že ako začiatočník pri tomto konkrétnom plemene na to nemám.

2) odpustenie 
…sebe, že som si týmito presvedčeniami bránila ku šťastiu, a poďakovanie mojej časti, ktorá ma vlastne chránila, aby som prežila.

Tak, že sa snažila minimalizovať náklady aj keby traktory padali. Čo mi samozrejme veľa krát pomohlo, ale v tomto prípade už to nepotrebujem. S láskou som ju za to objala a poďakovala. Veď, zlatíčko, bála sa, že keď si kúpim psa, že neprežijem.

3) ukončenie 
…týchto bludných presvedčení. Fascinuje ma, aké šmakocinky tam máme! Niekedy také asociácie, že by si kukal.

4) zámena za nové
…a tvorba toho, čo chcem. Až teraz prišiel rad na pozitívny prístup, napr. afirmácie, t.j. tvrdenia, ktoré ma podvihnú na duchu. V tomto prípade, pri myšlienkach nedostatku si budem pripomínať, že:

• Žijem vo svete plnom hojnosti, kde všetci majú dostatok všetkého.
• Zažívam neobmedzenú hojnosť.
• Mám dostatok všetkého, čo chcem.
• Štedro dávam sebe aj druhým. Dar druhým je aj mojim darom.
• Vždy keď dávam, aj dostávam.
• Z mojej prosperity prosperujú aj ostatní.

Tip: Ak pri čítaní afirmácií máte pocit, že je to totálna blbosť, treba vám ešte počistiť. (tzn robiť prvé 3 kroky), až pokiaľ pri afirmáciách nepocítite uvoľnenie.

Čo to vo mne pohlo, čo sa zmenilo, a ako sa to prejavilo v realite?

1) Možno sa to niekomu bude zdať ako blbosť, ale na druhý deň ku mne veľmi blízko prišiel káčer! Normálne som ostala v šoku, že keď z diaľky číhal a zastavil sa, tak sa napokon rozhodol pokračovať ku mne (nie ako doposiaľ každé zviera, ktoré sa v tomto okamihu rozhodlo ísť preč, ako aj hafani) a v kľude pri mne čapkal okolo celkom dlho!

Ach. To bolo tak ´´cute´´…
´´Animals have a knowing when someone has a good heart through their vibrations and feel safe being close to that human.´´

2) Spojilo sa mi to aj s deťmi. Bála som sa vlastne mať nie len psa, ale aj deti. Teda prebrať zodpovednosť za to, že keď budem matka, budem vedieť ukočírovať to, kedy prebrať zodpovednosť a kedy nie tak, aby som nebola krutá.

Tzn. vymenila som moje staré Ja, ktoré nevnímalo svoje emócie ani to, kedy je v nerovnováhe za nové Ja, ktoré vie, čo mi negatívne emócie hovoria a teda bude vedieť konať vyrovnane tak, ako v sne. (Táto časť môže byť zaujímavá pre ženy, ktoré nemôžu otehotnieť. Pozrite sa na to krutou pravdou – len fyzicky nemôžete alebo aj nevedome nechcete lebo…)

3) Ďalšie veľmi nečakané prepojenie bolo na mojich klientov.
Po prijatí krutosti som si všimla, že reagujem inak ako pred tým. Bála som sa niekedy povedať všetko čo mnou prechádzalo. Boli to väčšinou negatívne veci, ktoré som vyhodnotila, že ich radšej nepoviem, pretože by to ten človek neprijal, neuniesol.

A tiež v takom prípade sa deje to, že ak človek nepreberie za toto zrkadlo zodpovednosť, hodí to na toho, kto na to poukázal (v tomto prípade ja), ciže som mala strach, že ma klienti za pravdu nebudú mať radi. (Ooch toto je tak časté…)

Už to ale nepotrebujem.

Uvedomila som si, že to nie ja som krutá, ale PRAVDA vie byť krutá. Tak ako aj príroda – veľa nám dáva ale slabé jedince neprežijú.
Uvedomila som si, že tu predsa nie som na to, aby ma mali radi, ale na to, aby sa posunuli. (no veď jasné)

Zadržiavala som takéto informácie a doslova som sa nafukovala. Z pýchy, že ja to zvládnem a oni nie. Ako taký balón. Vyzerala som ako v 7 mesiaci tehotenstva. Takže mi to ukázalo, že nemám preberať za druhých zodpovednosť. Treba povedať čo prichádza a musia sa s tým vysporiadať. Možno aj tak, že ma budú nenávidieť.

Predpokladám však, že ak niekto za mnou príde, prichádza si pre pravdu.
Nech je akákoľvek. Vždy posunie. Niekoho hneď, niekoho o rok alebo neskôr, každý má vlastné tempo.

(k tomuto tretiemu osvieteniu ďakujem mojim kamarátom a kamarátkam lekárom…toto môže byť zaujímavé pre vás – čo vnútri ťa ženie aby si preberal/-a také kvantum zodpovednosti, že postupne ničíš sám/-a seba…)

Ďakujem zo srdca všetkým, ktorí sa podieľali na tejto skladačke!
…Celkom rada skladám tieto puzzle.

Takže!
Na tomto príbehu môžete vidieť, že zdanlivo hovadina vás vie neskutočne posunúť vpred ak sa zaoberáte príčinou svojich myšlienok a emócií. Ak ste sa dočítali až sem, ďakujem!

Budem veľmi rada ak mi napíšete, či vám to niečo dalo alebo ani nie, prípadne čo si myslíte alebo cítite. 
Veď ako som napísala – Pravda môže byť krutá, ale oslobodzuje.

Bookni si so mnou stretnutie, čím si vytvoríš priestor na posvietenie si KDE MÁŠ TY ODPOR voči životu, ktorý ti bráni mať to, čo chceš:

https://calendly.com/milevasensation

alebo ma môžeš pozvať na imaginárnu kávu, ak ti moje príspevky niečo prinášajú:

https://www.buymeacoffee.com/milevasensation

Ďakujem!