fbpx

MôJ PRÍBEH

Zmena je život a život je zmena. To je jediná istota.

Ako som sa rozhodla všetko zmeniť...

Presťahovala som sa do Vysokých Tatier a zadovážila som si dvoch psíkov - sibírsky husky, ktorí sú najlepší ťahači nie len pre sane ale hlavne pre radostný a aktívny životný štýl.

Robím poradenstvo online, ale aj v prírode počas prechádzok so psami, pretože pohyb a chodenie samo o sebe napomáha púšťaniu toho, čo nám už neslúži.

V zimnej sezóne sa zabávam na snehu ako inštruktorka lyžovania. Organizujem ženské stretnutia a víkendové pobyty v rôznych horách Európy.

To je môj život dnes, kedy viem po čom naozaj túžim a plním si to. 

Obklopila som sa takými parťákmi a aktivitami, o ktorých som ani len netušila, že po nich z hĺbky duše nesmierne túžim.

Ale nebolo to tak vždy...

Moja hlava chcela úplne niečo iné a som úprimne rada, že to nemám. Prečo? Pretože viem, že by som nebola šťastná. Sme naučení chcieť podobné veci: dom, partnera, deti, prácu, kde budeme veľa zarábať a chodiť na dovolenky na exotické pláže sveta. Chce to ale naozaj každý z nás?

Ja som to nevedela. Tak som išla tam kde ma hádzalo. Reagovala som na to, čo sa mi dialo. Netvorila som si sama svoj svet. Až dovtedy, kým ma to hodilo na miesta, keď som mala pár vecí, ktoré som chcela, ale spokojná som nebola. Kúpila som si byt v rodnom Trenčíne a následne som sa v novom aute zrútila...

Bola som frustrovaná a smutná, pretože aj keď som menila prácu alebo ľudí okolo seba, stále sa mi dialo to isté a nevedela som prečo. Ľudia ma prehliadali a narážali do mňa, bola som neviditeľná. Čím viac som sa cítila ponížená, tým viac som sa hnevala na seba a celý svet plný nespravodlivosti. Tak som bojovala a tlačila všade na pílu.

Ano, dokázala som tak mnoho. No všetko čo som získala silou a tlakom bolo nakoniec na nič.

V práci som doslova umierala. Bola som nesmierne unavená a nedalo sa to nijako ovplyniť. Každý deň, keď som písala nový dátum, som si viac a viac uvedomovala, ako mi uteká život pomedzi prsty, ako plytvám svoj čas. Často som mala problem ráno vôbec vstať a chodila som do práce s meškaním.

Zmena nenastala pozitívnym myslením!

Netajila som sa, že mojou vášňou sú terapie. Chodila som na rôzne terapie, čítala som knižky osobnostného rastu, absolvovala rôzne terapeutické kurzy a školy a vzdelávala sa. Všetko ma posunulo míľovými skokmi ďalej, hneď ako som sa rozhodla prevziať zodpovednosť. Fascinovalo ma ako jednoducho a rýchlo sa dajú veci zmeniť, keď sa človek venuje svojmu vnútru.

Pochopila som, že to, čo sa mi v mojom vonkajšom svete deje, je komunikácia života so mnou a vďaka načúvaniu som premenila všetko negatívne na pozitívne. Nebolo to však pozitívnym myslením! To, čo sa nám deje na 95% ovplyvňuje to, čo máme zapísané v našom podvedomí, (myšlienky, o ktorých nevieme) a len 5% naše vedomie, čiže myšlienky o ktorých vieme.

Ako som to teda urobila?

Vďaka negatívnym situáciám.

Krásne sa ukázal význam vety ´´všetko zlé je na niečo dobré´´. Zistila som, že negatívne emócie, nehody, choroby a rôzne iné zlé situácie sa nám snažia predať o nás veľmi cenné informácie práve zo spomínaného podvedomia.

Naučilo ma to namiesto túžby ´´cítiť sa lepšie´´ dôležitosť radšej začať´´lepšie cítiť seba´´ pretože mi došlo, že keď si nechceme dovoliť precítiť to zlé, tak sme sa automaticky vzdali aj toho krásneho.

A všetci chceme byť šťastní a milovaní. To bola pre mňa obrovská motivácia.

V každej situácii, ktorá sa mi diala, som videla potenciál nájsť svoje bludné presvedčenia, ktorými som si bránila žiť život naplno a poriadne som si prečistila svoj vnútorný harddisk. Vznikol tak priestor na nové.

Začala som namiesto strachov a pochybností v mojej hlave viac počuť zvedavý hlas, ktorý zaujímalo čo ma naozaj baví. Dovolila som si snívať a uvažovať o tom, kde by som sa mohla presťahovať, aby som mohla robiť tie veci, ktoré ma bavia, častejšie ako raz a rok na dovolenke.

A preto som sa rozhodla žiť v dovolenkovej destinácii. Môj život je dovolenka v Tatranskom národnom parku.

Je len na nás, či sa tento jazyk života naučíme a použijeme vo svoj prospech.