Čo ma môže naučiť žiarlivosť?

Čo by si povedal/-a ty? Čo nás môže naučiť žiarlivosť?

Aby neostalo len pri teórií a prázdnych slovách, ktoré sa opakujú, ale ani pán Boh nevie, čo je za nimi, dám ti príbeh: manžel má kolegyňu, ktorá je hrozne ukecaná a sú jak siamske dvojičky. Vie o nej všetko, hádam aj číslo topánky jej deda. Furt sa spolu rehocú, dokonca jej ide skriňu z ikei previezť a zložiť. Ono by mi to nevadilo, veď pomáhajme si, nech má aj kamošky, ale hlavne!!! že žiarovka, ktorú som ho prosila JA aby vymenil v NAŠEJ spoločnej spálni, to ani bohovi…

Daj tip do komentára, čo by si si z tejto situácie odniesol/-la ty, keby sa ti to deje?

pravidlo 1: VYCHÁDZAJME Z TOHO, ŽE DRUHÉHO ZMENIŤ NEMÔŽEME, LEN SAMI SEBA

pravidlo 2: MÁM NAMYSLI PRÁCU S NAŠIM VNÚTORNÝM SVETOM, NIE AKCIU VO VONKAJŠOM PROSTREDÍ

Nebudem sa teraz zaoberať vonkajšou prácou (čo robiť), lebo vždy sa najprv zameriavam na seba a na prácu vo svojom vnútornom svete. Vrámci tohto vnútorného skúmania je fajn dodržať taktiež rovnováhu takýmto spôsobom: pýtať sa seba ´´Čo CÍTIM, akú mám potrebu?´´=ženský princíp v nás, aj ´´Čo s tým, čo cítim UROBÍM?´´=mužský princíp v nás. Plus uvoľnenie/pustenie emócií (tam je opäť dôležité ako)

Povedala by som, že toto je všeobecný veľmi funkčný postup 

Čo sa týka konkrétne žiarlivosti, môžeme však ísť hlbšie týmito otázkami…

„Na akú vlastnosť žiarlim?/Čo mi vadí/Čo ma najviac serie?“ V tomto príbehu povedzme, že manželova kolegyňa je „strašne ukecaná, až moc“. Na toto rada používam prístup, že keď mi niečo vadí, pravdepodobne SOM v tejto téme V EXTRÉME, v nerovnováhe.

Téma je KOMUNIKÁCIA. Otázka, kedy treba byť v odpovedi k sebe úprimný: Komunikujem môjmu partnerovi (alebo aj inde) dostatočne svoje pocity, dojmy, názory? Pravdepodobne nie, preto mi život chce ukázať, že dokážem to aj ja, mám to v sebe, ale nevyužívam to! A pomohlo by mi to v toľkých veciach!

Ďalšia otázka bude „Prečo nekomunikujem?/Čoho sa bojím?“ A už sa ukazujú BLUDNÉ (nepravdivé) presvedčenia, ktoré mám v sebe ukryté a ak si ich ponechávam, sabotujem si nimi radostný život, napr. lebo to nikoho nezaujíma, lebo nie som zaujímavá, lebo sa zakokcem, lebo ma zosmiešnia atď. A tie treba pretransformovať  

Zmení to celkovú energiu človeka, nový prístup k situáciám, viac sebavedomia, odvahy atď atď, veľa pozitív. Môže to pomôcť hlavne aj v iných oblastiach života, napr. v práci – viem sa predať? Viem odkomunikovať svoje silné stránky?

Ďalej! Keď sa vrátime na začiatok – ak dostanem odpoveď na otázku „Čo cítim“ napr. ZRADU ->>> Ďalej sa pýtam – v čom zrádzam ja jeho? A hlavne V ČOM ZRÁDZAM SAMA SEBA??? 

Týmito otázkami upriamime pozornosť sami na seba, na svoje prežívanie, dodá nám to nádej a novú silu, že keď pochopíme túto lekciu, mnohé sa zmení k lepšiemu. Toto je možnosť, kedy môžeme získať kontrolu nad svojim životom, čím preberieme zodpovednosť za svoj život, lebo zrazu viem, ČO PRESNE MÁM ROBIŤ.

A čuduj sa svete, nie je to manipulácia toho druhého, nie je to podlizovanie sa, nie je to písanie čajočke, nech ide do zadku, nie je to potláčanie seba, aby mi partner neušiel a už vôbec nie spytovanie samej seba či som dosť dobrá…

Samozrejme, že si <3

Výsledok má byť zvýšenie úcty ku sebe samej.